Tatranská šelma VERTICAL 2016 očami Mateja Orsága

Alebo beh na Slavkovský štít. V ťažkých časoch, kedy sa všetci ženú za akýmsi imaginárnym pokémonom, poniektorí i za cenu vstupu do stráženého vojenského obvodu. Iní zase možno v prezidentskom paláci. No sú tu ešte iní, úplne iní, vertikálne posadnutí. Tu by som vyzdvihol vizionárstvo Matúša Vnenčáka, ktorý s touto myšlienkou prišiel už dávno, presne 13.8.2011, kedy sa vôbec prvý krát uskutočnilo toto divadlo. S výnimkou jedného ročníka tomu nebolo inak ani tento rok. A to presne  30.7.2016 sa konal hon na šelmu tatranskú vertikálnu.

Všetci veľmi dobre vedia, kde sa skrýva. A neodradí ich to. Kdeže, aký pokémon. Popasovať sa s vertikálnymi 1400 metrami na trati dlhej 7 km nie je len tak, hop klobáska zjem Ťa. Zje Ťa šelma, keď to nedáš do 2 hodín. Limit neúprosný. Údajne sa z neho bude kresať. No nechajme sa prekvapiť, čo bude. V každom prípade počasie bolo priam ideálne na dané ročné obdobie. Tí, čo zažili kráľohoľský vánok na tohtoročnej NTS-ke, vedia svoje a počasie asi vôbec neriešili. Štandardná prezentácia na miestach známych vyhrotená do hromadného štartu bola plynulá a s presným časom 9:00 tatranských hodín sa vydal početný dav (na štartovke plný stav 200 kusov) zdolať túto horu. Dominantný kopec, ktorý som už ako chlapec stále obdivoval. Po štarte to boli riadne šupy tam vpredu. Z čias mojich skromných motokrosových si pamätám také štarty, že Vám šutre lietajú okolo hlavy. Riadne tempo.

orsi_slavkac
foto: Michal Tomko

Niektorých to prešlo už po 500 m, niektorých to neprešlo vôbec a išli tak až hen na vrchol. Zapotil sa každý, vrátane turistov, poniektorí vyzerali tak, že ďalej ani nepôjdu. Poniektorí, že ani neuhnú. Tomu, kto nezažil túto šelmu, odporúčam. Lebo každým rokom si myslíte, ale ono Vás to myslenie na tej trati razom prejde. Časy víťazné, tento rok 1:04:06 u mužov, meno ani písať netreba. Pre mňa kozmické. A ženský zlomený traťový rekord na úrovni 1:24:13 tou istou pretekárkou Marie Delingerovou. Šelma len tak civela. Aj ja som civel. Keď v celi žulou tiekol Redbull. Taký cieľový servis, v takej nadmorskej výške. Klobúk dole pred šelmou. Početné davy v cieli hnali pretekárov finišovať. Súboje medzi sebou striedali súboje so samým sebou, že kde je ten cieľ?

Môj rodinný support nesklamal v zložení 1ks brat a 3ks sestra domáca. Čakačka v rade na vrcholovú fotku. A pomaly nám bolo naznačené, že i dole ísť treba. Možno spŕchne. Výhľad bol, aký bol. Ale keďže nelialo, neblýskalo sa okrem fotografov a nedulo, bol každý spokojný. Na zbehu mimo súťaž, aspoň čo som ja videl, sa niektorí kotúľali, váľali a gúľali. Trochu krvácajúci, no Tí čo chceli a mali záujem sa dostavili do Amálie. Spoločné občerstvenie, spoločné vyhlásenie, spoločný Tatratea. Jedna veľká rodina. Také je vyhlasovanie výsledkov Tatranskej šelmy vertical. Rozdali sa i skyrunningové dresy. Pre top víťazov. Už to naberá kontúry Tour, no bodkovaný dres som tam nevidel. A ten by tam asi pasoval najviac. Tombola bola každoročnou bodkou tejto vydarenej akcie. Šelma i účastníci spokojní. Tak to má byť. A dúfam, že to tak i bude. V očakávaní o rok sa myslím každý teší a ďakuje organizátorom za zvládnutie tejto akcie zas a znova na vysokej tatransko-šelmovskej úrovni.

foto: Tomi Kovaľ
foto: Tomi Kovaľ

titulná fotka: Pavol Orolin