SkyMarathon Chopok slovami Martina Kovaľa

Príležitosť vyskúšať si SkyMarathon Chopok na vlastnej koži dostalo hneď niekoľko desiatok skyrunnerov, ktorí sa odhodlali popasovať sa s touto métou. Zatiaľ náš jediný SkyMarathon v presne zadefinovanej dĺžke 42km pri kumulovanom prevýšení 2700m je vynikajúcim výsledkom organizácie veľmi priateľského a hlavne skúseného tímu Active Planet. Ten sa postaral o celú zábavu, o súbor až troch unikátnych pretekov počas jedného septembrového víkendu. V sobotu si na svoju chuť prišli bežci do vrchu na Pulíkovom memoriáli, v nedeľu my ostatní – maratónci aj polmaratónci – na pretekoch SkyMarathon Chopok a Jasná Trail (skyrace).

Na SkyMarathon Chopok som sa nevedel dočkať a nie len preto, že sme ho zaradili do skyrunningovej ligy. Od mája, resp. od pretekov Perun SkyMarathon v ČR, som nebežal žiadne preteky v tejto skyrunningovej disciplíne (poz. Tatranskú šelmu klasifikujeme do kategórie Ultra SkyMarathon). A preto bolo fajn opäť si zabehnúť niečo na rozmedzí ultra dlhého a rýchlejšieho krátkeho preteku.

Na štart sa mi podarilo prísť celkom skoro, niečo pred pol ôsmou ráno. Hoci som mal za sebou 2,5 hodinovú cestu a veľmi skoré vstávanie, cítil som sa vzhľadom na okolnosti oddýchnuto. Cez týždeň som si doprial viac oddychu, menej tréningu a hlavne voľnú sobotu. Takú som nemal už ani nepamätám. Veľmi rád som pred štartom postretával všetkých známych, mnohých som už dosť dlho nevidel. Ráno beží čas rýchlejšie a tak sa ani nenazdám a je odštartované. Štart do kopca je pre skyrunnera tým pravým orechovým a tak som sa „zahryzol” do stúpania s eufóriou a motiváciou chytiť sa prvých pretekárov.

chopok1

Dušan Krajčovič viedol svorku skyrunnerov od Srdiečka po Kosodrevinu na južnom svahu Chopka. Časom sa odlepil od ostatných a išiel si svoje. Ja som narazil na HR limit (konečne mám už funkčný hrudný pás), ktorý som si pre tieto preteky stanovil a hoci som mal pocit, že by som dokázal kopec udýchať, radšej som sa krotil a išiel podľa pulzov. Tie som sa snažil držať mierne za anaeróbnym prahom, v kopcoch o trošku viac. Všetky stúpania som sa snažil vybehnúť, pretože som vedel, že pri klesaniach trošku stratím. SkyMarathon Chopok  je poriadna „morda” a po pretekoch som si uvedomil, že som mohol aspoň prvú polku bežať o tri až štyri pulzy menej.

Na prvom traverze a zbehu na Trangošku ma síce predbehlo pár ľudí, ale bolo príliš skoro nechať sa tým rozhádzať. Prišlo druhé stúpanie opäť od štartu na Srdiečku, kde sme sa akousi slučkou vrátili. Pokračovalo sa opäť na Kosodrevinu, neskôr traverzom a výstupom pod Poľanu. Držal som si svoju pulzovú frekvenciu hoci som vedel, že prvých pretekárov už nedobehnem. Ale aj tak som trošku dúfal, že severná strana Chopka ešte zamieša poradie. Na hrebeni ma predbehol Juraj Torok, ktorého som mal síce na dohľad, ale v zbehu mi ušiel.

Na klesaní z Krúpového sedla na Bielu Púť som síce predbehol Dušana Krajčoviča, ale predbehol ma Aďo Kašniar, takže som si stále držal šiestu priečku. Prišlo stúpanie na Chopok a sním aj koniec môjho plánu. Necítil som kŕče, ani zakyslenie. Asi to bola celková únava, no stúpal som pomalšie ako som očakával. Pred Lukovou ma dobehol ešte Peťo Kalman a neskôr ma aj predbehol. Tak som sa posunul na definitívne 7. miesto. Preteky som dokončil v čase 4:49.

chopok2

Prvá skyrunningová sezóna naplnila moje očakávania. Šesť mesiacov dozadu sme nemali vlastne nič. Za túto dobu sa stihlo dohodnúť a zrealizovať 7 úžasných pretekov, spustila sa prvá verzia bodovacieho systému s personalizovanou stránkou pre každého pretekára. Teraz už máme aj prvé výsledky, tabuľky a poznáme favoritov, iným slovom „eliťákov“, podľa poradia na pretekoch.

Uvedomil som si ešte niečo. Skyrunning je o behu, o horách, o tom niet pochýb. Ale je aj o ľuďoch a tí sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. Teším sa, že sa okolo tohto športu začala vytvárať skvelá komunita, v ktorej mnohí  noví skyrunneri nájdu nielen dobrých kamarátov, ale aj motiváciu, chuť športovať a spoznávať hory z výšky. Minimálne tie okolo nás.