Krížna Krížom Krážom ultra SkyMarathon 2017, bloguje Orsi

Brutálne parametre v brutálnej prírode. Tak znela nádielka na sobotu 27.5.. Druhé kolo skyrunning série. A to presne SkyMarathon. Teda niečo cez 52 km a 3000m+. Profil taký, že z prvej polovice mi bolo už mesiac dopredu zle. Krížna Krížom Krážom. 3xK. Ako traja králi. Ako prvé 3 kopce na trati. Zišli sme sa. Síce bez tretieho kráľa. Donovaly základný tábor. Výhľad z terasky. No nenormálny. Chochuľa, Prašivá jedna prašivecká hnusná kamenistá, a Kozí chrbát z tej prívetivejšej strany. Keď Boh dá aj motyka o mesiac hento bežíme. No ale rýchlo a jasne a stručne. Teraz Veľká Fatra. Mne hneď zhorel puding na indukčnej neviem čo. Dymová clona, hrniec tak na krompáč a smrad v celom rezorte. Ta ja puding musím!!! Štartujeme smer BB hocijaký prvý obchod! Ale ešte pozriem z terasy… krásne tu je… ľem ten dym. Dano stráž a vetraj intenzívne a dlho.

Po ceste naspäť na ubytko niekto, že asi už aj dnes čísla dávajú. Možno v lote. Po príchode na miesto štartu na nás krčmár pozeral, hej niečo zajtra bude. Má byť 🙂 . Vonku sedia chlapci v športovom. Pýtam sa: „Dajú sa dnes vybrať čísla?“. Na ich výraz hneď dodávam: „Ale bežíte že?“. To už nevydržali: „Ďakujeme, že tak vyzeráme. Ale isto nie.“. Tha nič, sadáme do auta a dujeme hore. Hneď smažím mlieko, ale opatrne. Ten mód pred tým… za 30 sek to vrelo. Keby mi tak zajtra do kopcov behal, mal som ho zjesť ten zhorený. Dano ešte dá obligátny klus, po ňom obligátnejší rezeň s bandurkou. My s Oskim len tak poskromne desiatku. Doráža elita elitných elít Julo a Jožko. A už to ide…. Ale predsa sme dali ešte s prstom na mape zajtrajšiu mordu. Plán znel jasne, do Ploskej žiť pokojne svoj biedny život. Nešarpať sa. A s týmto sme sa pobrali a hebko spali. Fajne sa spalo. Ráno parádne počasie, najskôr že zima potom už ceplo. No krásne bolo. Tešili sme sa!

A už idú! 7:33 hod zaznel ten ohlušujúci výstrel zo vzduchovky Igora Bučeka. A hor sa. Plán mi bil v hlave ako zbíjačka, čo som požičal na ten hrniec fčera. Pomaličky. Vycupkať na Úplaz tam vľavo podľa príkazovej značky. Krásny preliezkový zbeh na úvod a hor sa hneď do druhého brehu na Kráľovu studňu popri hoteli ku prameňu. Tam Kaktus – kalap dole normálne, že profi mechanik mclaren stajne. Za 2,3 s som mal plné kopcovito naplnené fľaše. Smejem sa. Veď kľuuuud, spokojne. Jak tu krásne. Nenormálne. Bomba! Nádhera. Fotiť chcem. Nikdy som tu nebol tak si to chcem obzrieť. Toto je život! Nadýchnem sa, potom aj vydýchnem (tak to zvyknem robiť) a ideme. Na rozprave, že prudší zbeh. Bol! Nechcel by som tu konkrétne na tie schody spadnúť. Že na roxor oko dať. Pole sa už potrhalo… Síce ani nejak veľa nás tých bláznov nebolo. Po zbehu tempo na ceste a ide sa do toho naj kopca. To znamená v Dedošovej doline na Drobkove doprava na zelenú a kolmo hore… Dlho v lese a potom že asi už vidím vrchol. Ale nieeee 🙂 . To je on presne on ten psychedelický rock kopec! Ostredok!!! Z toho stúpania z lesa už mám dosť a tu jednoducho nepomáha nič len nepozerať pred seba, pekne do zeme a šľapať!!! No ale hore výhľad, že koniec. Šak kukaj.

Tu doľava a krásna hrebeňovka. Turistov riadne. Ja osobne som nečakal. Fúka oproti, mne nevadí. Aspoň nie je teplo. Šup ho pekne hore, dole a prudšie dole. Ďalšia občerstvovačka. Tu Zdeno. Ten od ferrari borcov. Má to za 2,32 s. A ja rád, že môžem s takýmito ľuďmi. Žiadne pretvárky. Úsmev a úprimná radosť z toho čo robia! To dodáva toľko síl. Viac ako tie gumené kofeínové medvede čo probujem. Ale aj tie bavia dobre! Dostávam od Zdena pokyn kam na trati a idem. Fakt krásny hrebeň. Odporúčam. Tu musím ešte prísť. Je to raj! Cez Kyšky smer Ploská. Tam sa otáčam a pozerám odkiaľ idem… Ah.

Na Ploskej zisťujem, že predo mnou na dlhý dohľad asi štvorica a za mnou asi šestica. Aj mi to vyhovuje, že sám. Fajne mi. Začína dlhší zbeh po žltej až do obce Vyšné Revúce. Popri lukratívnom salaši ala maringotka… Močovinu cítiť na kilometer… Ej ha rýchlo preč 🙂 .

Aj som sa bál toho zbehu. Asi najviac. Že dlhý. Ale zbehol mi. Občas bol nejaký ten ostrejší šuter, no čo chvíľa som bol v dedine. Tu už riadne kúrili. Horúco. Dal som nealko 2 dcl doplnil vodu a ide sa. Tento úsek Julo vravel – tempárina. Och jaj. Ta by nebolo…  on možno… ja po indiánsky. Zanechal ten zbeh predsa následky. Po takej ceste sa to točilo, krútilo. Naplno som využíval tieň čo sa len dalo… tu sme sa napojili na červenú. A ďalší brutál. Singláč prenádherný. Prudko behateľný no už to tak nešlo… Ale tešilo sa srdce i duša z toho…

V prašnickom sedle na žltú doľava a pokračuje krásny chodníček až do osady Prašnica. Tu spasenie voda!!! Už mi dochádzalo. A ďalšia voda. Plno vody 🙂 . Cez ďalšiu osadu Rybie či Rybô??? Tu už mám dosť. Ani tie prudké kopce a zbehy ma tak nelinčujú ako toto. Horúco a ani behať ani chodiť. V pozadí hore vrch Krížnej. 🙂 Ta nevyšlo. Musím na ňu zájsť sám. No najskôr doklepeme toto. Posledná občerstvovačka. Čo dáme?

Tak a 7 km do cieľa. Po užití posledného sústa kofeín pozitív medveď pogumený. Sa rozbieham. A ako tak to ide. Tu už sú na trati aj bežci z polovičného sústa. Vidno Staré Hory, ale kde Turecká? Masaker masáž makadam na záver. Niekto sa na mňa tlačí…. Kilák do cieľa, už to podržím a dávam to za potlesku a pokriku dole pod zjazdovkou Radky, Rado s Ľubkou na cieľovej zákrute, za ňou už na zemi vyvalený Julo… Ta dal som…6:02:56. Nečakal som, no dnes sa dobre šlo. Puding! Jednoznačne! Víťazný čas masaker! Julo druhý. Tretí Maťo Kovaľ. Baby postupne všetky 4 šťastlivo Šimková, Drenková, Petrjánošová a Kopčoková. Parádne. Parádne aj Jozef. Vo svojej kategórií bezkonkurenčne.

Dobojované. Čo dodať? Puding na variči už variť budem. Bo ani koťogo toten indukčniak nebral! No a ešte? Super to bolo!!! Obával som sa značenia. No bolo to veľmi slušné. Nestratil by som sa ani keby som nevedel do čoho idem. Určite. No práve to, že som to vedel mi pomohlo hlavne v hlave. V kopcoch. A v približnej orientácií. Jasné že tie miesta som si predstavoval inak. Občerstvovačky na výbornú!!! Zdá sa, že tu sa musím vrátiť. Sub 6 by nemal byť problém. Už len počasie že jaké. Toto bol síce ku koncu úpek, no i tak patrí vďaka obláčiku i mráčiku. No najväčšia Igorovi a Zdenovi! Samozrejme i všetkým okolo. Beriem si od Vás krásny zážitok na aký sa nezabúda a presne pre ten som tam aj šiel…. Veľká Fatra, divočina priam nebeský hebká!

Autor: Matej „Orsi“ Orság

Pôvodný text a celý fotoreport:

http://matejorsag.blogspot.co.uk/2017/05/krizna-krizom-krazom-ultra-skymarathon_29.html#more