Ultra SkyMarathon® Madeira – slovenskí skyrunneri sa vo svete nestratia!

Madeira 3.6.2017: Zdeno Longauer (1972), Peter Fraňo (1996), Peter Volnár (1988), Adam Jankura (1989) a Katarína Lovrantová (1985) zamierili na portugalský ostrov Madeira, kde sa konalo ďalšie podujatie zo svetovej sykrunningovej série ( Migurun Skyrunner® World Series),  SkyMarathon® Madeira. Trať mala 55km a kumulovaným prevýšením 4000 m+. Slovenskí reprezentanti dosiahli perfektné výsledky. Peter Volnár skončil na 12. mieste s časom 6hod. 48min. a stratou na víťaza, Jonathana Albona, niečo mierne nad 1 hodinu. Peter Fraňo dobehol tesne za ním na 15. mieste za čas 7hod. 04min. Zdeno Longauer dobehol na 32. mieste a vo svojej kategórií M40 obsadil skvelé 7. miesto. Katarína Lovrantová pre problém s kolenom štartovala na kratšej trati (20km/+1350m), kde v absolútnom poradí obsadila 13. miesto celkovo s časom 2hod. 17min, ale medzi ženami, znamenal tento čas perfektné prvé miesto! 2.6.2017 sa na Madeire bežal aj Vertical kilometer, kde sme taktiež mali Slováka, Adama Jankuru. Skončil na 21. mieste absolútne a vo svojej kategórii obsadil skvelé 8. miesto, keď do výšky 1752m n. m. vybehol za 55 min. 20 sec. Gratulujeme!

Autor / Photo credit: Paulo Abreu

Trocha sme sa ich povypytovali ako bolo:

Zdeno Longauer: Slovenské grupeto sa zlietalo postupne na malý ostrov v Atlantiku zvaný Madeira, kde sa konalo ďalšie kolo cirkusu Skyrunningovej série svetového pohára. Hneď na druhý deň sme išli omrknuť časť trate, ktorá bola v najvyšších miestach ostrovnej šou. V piatok sa konal vertikálny pretek, kde sme mali Adama Jankuru. Ráno odvoz na štart a potom presun do cieľa. V ubytovni sme objavili historickú auto trúbu, zvonec z domova a aj hlasivky boli pripravené. Myslím, že sme boli najhlučnejší hlúčik v najťažšom úseku, kde sa bolo treba driapať po štyroch. Keď sme v hĺbke pod nami zazreli Adama, hlučné peklo sa začalo. Bežali sme s Adamon až po úsek pri skalnom rebre a hecovali ho. Podľa tempa aké išiel sme tušili dobrý výsledok. Adamove slová: „Keď ste ma hecovali tak som išiel úplne na doraz a všetko navôkol sa mi točilo.“ Krásne 21. miesto potvrdilo naše tipovanie.

My ostatní sme začali myslieť na sobotňajšie preteky. Čítali sme z chodníka kade asi pôjde trať. Vyzeralo to viac ako zaujímavo. Ráno budíček o 3:45hod. ,ľahké raňajky, nabalenie Adama na občerstvovačky a už sa hrnieme nočnou krajinou na štart. Jemné mrholenie a v ňom sa do tmy ozval výstrel. My traja sme predierali uličkami mestečka Santana. Ostré stúpanie rozťahalo štartovné pole, bežíme po kope, potom ja idem jemne dopredu. Za sebou počujem odkašliavanie, aké poznám z tréningov od Peťa Volnára, ale nepočujem ťukot paličiek podľa ktorých by som ho spoznal. Zrazu bol vedľa mňa a spoločne sa derieme vpred dlhým prvým výšľapom. Prichádza úsek, kde včera bojoval Adam, ale opačným smerom. Zbeh je technicky náročný, idem pred Peťa a valíme v dobrom tempe dole. Počasie je nádherné. Na kopcoch jasno a od cca. 1000vm hmla. Druhý výšľap je technicky náročný s častým lezením a už sme na najvyššom bode trate aj celého ostrova. Kopec Ruio 1861 m n. m.. Začína zbeh s krásnymi trailovými pasážami, ale treba byť v strehu. Veľa skál a na jednej Peťo zle nášľapne a členok je fuč. Nadáva, ale pokračuje a ja ho kus povzbudzujem, že nech vydrží. Potom mi odbieha s Nórskym pretekárom a už ho nedotiahnem, lebo sa mi začína ozývať ľavé koleno a nepríjemne ma začína pichať. Spomaľujem a tesne nad najnižším miestom trasy ma doťahuje Peťo Fraňo. Na občšerstvovačke 35km nás čakal Adam a pomáhal ako sa dalo. Informuje ma že sme všetci traja do 15-teho miesta. Mne dávajú obstrek a dopĺňam zásoby. Pohnem sa a koleno mi úplne odišlo. Ľahko sa snažím kráčať a ako tak sa rozhýbem. V hlave len myšlienka dajako dôjsť, aby sme boli bodovaní ako družstvo. Strmé úseky kráčam ako tak, ale rovinky a zbehy sú bojom a tie musím ísť na Indiána. Trochu pokluskať a trocha kráčať. Je smutné keď ťa ľudia predbiehajú a ty bojuješ so sebou a svojimi myšlienkami. Nie pretekať, ale dôjsť. Pri pohybe kedy chcem odľahčiť ľavú nohu všetok tlak prenášam inde a zákonite prichádzajú krče. Hlavne pri zbehoch po schodíkoch. Posledná občerstvovačka a ani nerátam koľkí ma už predbehli, ale hovorím si, že už len zbeh. Ten však idem ako vojnový veterán, chôdzou. V mestečku Santana ešte pár krátkych výbehov a pred cieľom ma povzbudzujú naši, tak vydávam všetko. Cieľ je vykúpením. Zaparkujem rovno do ošetrovateľského stanu, kde si vegetí Peťo V. s členkom ako pompuch. Chladíme rany a pijeme pivo. Dozvedám sa že Katka Lovrantová zmietla na kratšej trati všetky baby z povrchu Madeirského a o triedu a s prevahou vyhrala. Naši chalani tiež išli ako píly a celkové 12. a 15. miesto pre nich je úžasné.

Autor / Photo credit: Paulo Abreu

Na Madeire sme zostali do stredy, pohojiť ranny v slanej vode a kúsok pozrieť miesta, na ktoré sme sa pred pretekom nedostali. Odlet znamená koniec tohto dobrodružstva, ktorého som mohol byť súčasťou a aspoň na okamih si vyskúšať veľký závod na vlastnej koži. Boli sme super partia!

 

Peter Volnár: Zdeno navrhol už minulý rok pokračovať v dlhoročnej tradícii jarných bežeckých výletov a druhý ročník ísť na Madeiru. Jednohlasne som súhlasil, lebo parametre boli lákavé. Prihlásili sme sa pre istotu už na Nový rok, veď na štarte bolo skoro 200 ľudí a kapacita 400.  Nakoniec sa nás nazbieralo na výlet 9 a jeden potom odpadol. Ja som od 15km bežal s natiahnutým členkom, Zdeno od 30km s akupunktúrou v kolene ledva chodil a Peťovi Fraňovi pred pretekmi tiež nebolo najlepšie.  Úspešne sme to dokončili, ja som veľmi spokojný. Katka preventívne pokorila kratšiu trať, kde vyhrala s cca. 15 min náskokom a Adam hájil na vertikále- 21. miesto a dotiahol to až do hlavných správ: https://www.youtube.com/watch?v=ISbGN-JH6Pk (2:00). Preteky parádne, ostrov tiež a aj klíma na behanie prekvapivo dobrá. Trať topka, pozrite video z 2016: https://www.youtube.com/watch?v=oYcPLfyIQVg

Autor / Photo credit: Paulo Abreu

Katarína Lovrantová: Na Madeiru som sa tešila a pripravovala vyše pol roka. Nielen na krásnu 55km trasu, ale najmä aj na to, že na Madeire budeme mať slovensky tím, celu výpravu. Na poslednú chvíľu som sa kvôli vracajúcemu zraneniu s operovaným kolenom rozhodla ísť kratšiu, 20km/+1350m Sky Race trať. Bol to najkrajší, čo sa prírody týka, avšak aj najtechnickejší pretek, aký som kedy išla. Bola som rada, že som poslúchla telo a nesilila to na 55km. Bežalo sa mi super a podarilo sa mi vyhrať medzi ženami. Potešilo ma aj 13.miesto celkovo medzi mužmi.

Bolo super, že sme ostali par dni extra a s chalanmi sme dni po pretekoch objavovali traily. Príroda a ľudia sú na Madeire naozaj neskutoční!

Ďakujem zo srdca SSkyA za možnosť štartovať!

Autor / Photo credit: Joao M. Faria

Peťo Fraňo: O Madeire som vedel pol roka dopredu a veľmi som sa tam tešil. Boli to moje prvé zahraničné preteky a tak som sa tešil porovnať si sily so zahraničnými bežcami. V piatok pred pretekom som sa cítil dosť zle, snažil som sa to vyležať, ale v sobotu na preteku to nebolo úplne podľa mojich predstáv. Viacerí sme však zabojovali, Zdeno s boľavým kolenom, Peťo s poraneným členkom a nakoniec z toho boli celkom dobré výsledky. Trať bola najkrajšia na akej som kedy pretekal, ostrov bol nádherný. Tieto preteky mi ukázali, že aj Slováci môžu uspieť na svetových pretekoch, či už na Verticale, Sky Race alebo Ultra.

Autor / Photo credit: Joao M. Faria