Martin Kovaľ – Race report Matterhorn Ultraks 2017 (49km, +3600m)

Zakrivený, no o to viac sympatický Matterhorn sa nachádza na hranici medzi Švajčiarskom a Talianskom. Taliani ho volajú aj Cervino. Láka lezcov, turistov, o to viac bežcov a lapačov oblakov – skyrunnerov. Azda preto sa s ním nedávno porátal aj Kilian, dávno pred ním aj Bruno. Pekne sa naň pozerá z vysokohorskej dedinky Zermatt (CH) posadenej do nadmorskej výšky cca 1600 m n.m..

Tento Zermatt sa stal cieľom môjho Augustového „tripu“, pretože hostí preteky svetového pohára v skyrunningu. Naordinoval som si päťdesiatku s prevýšením 3600 výškových metrov. Budú to zrejme dlhé preteky. Ani nie tak vzdialenosťou, ako časom. Teda pre koho ako. Pre svetovú špičku ide stále o expresnú jazdu pod 5 hodín.  Aby som bol presnejší, de Gasperi ju strúhol za 4:42. A to už je čo povedať.

Stúpanie na Schwarzsee (2583 m), foto: Martin Kovaľ

Čo ma teda v sobotu 26.8. presne čaká? V prvom rade skoré vstávanie, presun vláčikom Täsch – Zermatt, pretože to druhé je oblasť bez áut. Rozcvička, možno chvíľka emócie a o 7:30 štart.

Tak sa pozrime na profil trate…

Výbeh Zermatt – Gornergrat (3130m n.m.) je začiatkom a tým čo mám rád a kvôli čomu som tu. 16 kilometrov, v ktorých je napchatých 1750 výškových metrov a kratší zbeh. Nasleduje 10 km zbeh z vrcholu, v ktorom je zakomponované tiahlejšie stúpanie na 1,5 kilometra. Toto by mohla byť prvá, krásna a dynamická polovica. Ďalej dve stúpania a dve výživné klesania. Prvé stúpanie Furi – Schwarzsee predstavuje cca 3,5 kilometra a 650 výškových metrov. Celkom „fajnotka“. Následný zbeh na Stafealp, akúsi priehradu, sa tiež celkom dá. 3,5 km a mínus 400 m. Potom strašne tiahly kopec, 5,5 km a nastúpaných 540 m. Konečne klesanie na 10 km, ale aj v ňom je obsiahnuté aj krátke stúpanie asi na 1,5 a do 150 výškových metrov.

Na prvej časti si otestujete silu nôh, na tej druhej skôr rýchlosť a vytrvalosť. Ak sa na nej pridá slniečko, tak aj odhodlanie a bojového ducha :-).

Na štart som nastupoval s dvoma záväzkami. Za prvé, presvedčil som sám seba, že mi ide hlavne o zážitok. Za druhé, dal som si súčasne podmienku, že sa budem do stúpaní driapať najlepšie ako viem. Štart pretekov  sprevádzal jemnejší dážď, avšak pod Matterhornom sa držala celkom hustá oblačnosť. Videl som aj čosi ako záblesk. Jediné čoho som sa v tej chvíli bál, bolo zrušenie pretekov. Hoci som vedel, že Ultraks má aj alternatívnu trať, asi by ma mrzelo, ak by som takú cestu zo Slovenska meral zbytočne.

Po štarte sa púšťam do behu a hovorím si, že pulzy podržím pod hodnotou 160 tepov. Začína sa do kopca a asi najväčšou chybou by bolo vytiahnuť hneď otáčky na maximum. Tak si klusám a pozorujem okolie. Ľudia sa driapu dopredu, čo to dá. Po troch kilákoch odskočím ku kríkom označkovať rajón. V celkovom poradí sa preto prepadávam ešte viac. Pripojím sa k davu a chytro nahodím pôvodné otáčky. Teraz už viac ľudí predbieham ja, no nájdu sa stále takí, ktorý predbehnú mňa. Netrápim sa.

Cesta sa trošku narovná, nasleduje traverz. Našťastie bežec, ktorého mám pred sebou, sa neulieva a tak sa na neho „zavesím“. Beží sa mi viac než dobre. Pulzy si držím stále pod hranicou 160, rýchlosť narastá. Hneď ako sa cesta dvihne do strmšieho sklonu, vyťahujem paličky, ktoré som si na tieto preteky nemohol nechať doma. Po chvíli sa ku mne ozve zrozumiteľný hlas. Niekto sa ma pýta na Tatranskú šelmu. Otočím sa a spoznám Vítka, víťaza Poludnica run 2017. Hneď mi ťukne, že mám na sebe tričko zo Slavkáča. Vítek sa dostáva na pár metrov predo mňa a postupuje hore smerom na Gornergrat. Ja si idem svoje tempo, no mám ho stále na dohľad. Je asi o 2-3 miesta vpredu. Ako kedy.

Po dosiahnutí vrcholu mi pohľad pred seba vyráža dych. Monte Rosa s Dufourspitze (4634 m n.m.) v rannom šate sa nedá prehliadnuť. To je azda ten najväčší skvost dnešného rána. Druhý najvyšší vrchol alpského chrbta ako na dlani. Tak aspoň na tri sekundy zastavím a rozhliadnem sa. Potom zbehnem pár metrov na občerstvovačku, napijem sa a púšťam sa dole na spomínané 10-kilometrové klesanie. A ide sa mi stále super. Predbieham takmer každého. Tu som veľmi vďačný novým topánkam Dynafit Alpine a tomu, že som si ich pred týždňom v Monkovej odskúšal.

Na ďalšej občerstvovačke dopĺňam aj softflasky. Žiaľ strácam ťažko vybojované poradie. Mnohí na nej ani len nestoja. Pršať už prestalo a ja si myslím, že hneď ako zasvieti slnko, voda získa výhodu.

Prichádza traverz, veľmi technický zbeh, mostík, na ktorom sa podľa značky vraj nemá behať a ani sa nenazdám a už driapem na Schwarzsee. Stále sa mi ide dobre, no na trati pribudli bežci z kratšej trate, keďže ide o spoločný úsek. Takže je na nej rušno a trošku strácam prehľad o tom, kto mi dýcha na krk. Či spolubojovník, či cudzí pretekár. Zhodou okolností tento úsek poznám, prešiel som si ho pred troma dňami. Ide sa mi stále super.

Zo Schwarzsee bežím opäť dole k priehrade a následne sa zahryznem do posledného tiahleho stúpania. Slnko začína pražiť, nenazdám sa a nemám už poriadne čo piť. Prichádzam k regulovčíkovi a pýtam sa, koľko to bude k nasledujúcej občerstvovačke. Vraj veľa, až hodina. Preto neváham a vodu čerpám z potoka, či skôr bystrinky. Snáď sa vyššie nepasú kravy, to sa v týchto končinách stáva viac než často. Pri dopĺňaní vody ma predbiehajú traja pretekári, jednou z nich je aj Češka Katka Matrasová. Dvoch predbehnem, ale ona mi uniká a doháňa Vítka, ktorého mám po celý čas na „eye contact“.

Prichádza posledná občerstvovačka, opäť doplním vodu a pokračujem. Podarí sa mi predbehnúť dvoch Španielov. Predbehnem ešte jedného pretekára a už idem do záverečného zbehu. Česi idú v tesnom závese, mám ich od seba tak na maximálne 3 minútky. Časom mi trošku ušli. Vzhľadom k tomu, že zbeh je pokrútený na množstvo esíčok, ťažko sa mi už rozbieha. Pretože hneď ako naberiem rýchlosť, musím už brzdiť a nohy to cítia. Obzriem sa dozadu, vzduch čistý, obzriem sa dopredu, Česi stále v značnom náskoku. Tak to idem po svojom. V Zermatte ešte zrýchlim, no v konečnom poradí zostávam na 37. mieste s časom 6 hodín a 22 minút.

A či sa mi páčilo? Viac než dosť. Prišiel by som zas.

Martin Kovaľ

Preteky si vyskúšal aj Juraj Török. Vybojoval 52. miesto celkovo za čas 6:40.