Tromso Skyrace 2018 očami Peťa Fraňa

Na prvý augustový víkend som mal jasný plán od začiatku roka. Preteky, ktoré robí najväčšia hviezda skyrunningu Kilian, teploty pohybujúce sa do 20 stupňov a oblasť, v ktorej sa v tomto ročnom období tmy nedočkáte, boli jasným lákadlom. Vybral som si najdlhšie preteky Hamperokken Skyrace, ktoré boli súčasťou svetovej skyrunningovej série. Trať bola jednoduchá, z mesta Tromso na Tromsdalstinden, potom dole, hore po hrebeni na Hamperokken, dole, späť na Tromsdalstinden a do cieľa v Tromso.

Obr. 1: Trať pretekov

Deň pred pretekmi na výklade trate Kilian upozorňuje, že tento rok to bude bez snehu a pri zbehu bude padať veľa skál a treba si dávať pozor. Štart pretekov bol v sobotu o 8:00 v meste pred hotelom. Po štarte trvalo cca 10 minút kým sme sa dostali cez most na druhý ostrov kde sa to malo celé odohrávať. Po asfalte sa mi veľmi nechcelo, začal som zľahka a veľa ľudí ma obiehalo. Po prvú občerstvovačku sa mi podarilo niekoľko ľudí predbehnúť a pohyboval som sa okolo desiateho miesta, čo by bolo skvelé umiestnenie aj v cieli. Od prvej občerstvovačky na piatom kilometri sa chodník pomaly začal strácať a začínal skyrunning. Miernymi stúpaniami a klesaniami sme sa dostali pod prvý výrazný kopec Tromsdalstinden.

Obr. 2: Pohľad na kopec Tromsdalstinden zo štartu

Počas stúpania na tento kopec sme sa ocitli v hmle, ktorá nás sprevádzala celý deň. Chodník zmizol úplne a človek počas stúpania chodil od vlajočky ku vlajočke. Ja som v tomto stúpaní išiel dlho sám a dosť času som strácal hľadaním chodníka, a preto som sa rozhodol počkať na skupinku cca piatich bežcov za mnou a spolu s nimi vyjsť na vrchol. Z vrcholu vo výške 1238 m.n. m nás čakal zbeh do výšky 60 m.n. m na čo som sa veľmi tešil.

Obr. 3: Prvý zbeh pretekov

Po asi tridsiatich výškových metroch som pochopil, že toto nebude zbeh ako u nás v Tatrách. Dva pády, roztrhnuté kraťasy a asi tona voľne padajúcich skál boli dostatočným varovaním na spomalenie. Opatrnými pohybmi som klesal nadol, keď odrazu americký profi bežec preletel okolo mňa ako keby behal po asfalte a nie po mokrých, pohyblivých skalách. Pozrel som ako sa to robí a hneď som začal bežať za ním, že keď to zvládne on, tak aj ja. Nižšie skaly zmizli a začali sme preskakovať potoky, močiare a konáre. Prišiel som na občerstvovačku, nabral vodu a začal stúpať na najkrajšiu časť pretekov – Hamperokken.

Obr. 4: Kopec Hamperokken

Dlhým strmým stúpaním, na ktorom sa mi podarilo predbehnúť troch bežcov, sme sa dostali na najtechnickejšiu časť pretekov. Po úzkom hrebeni sme vystúpili až na vrchol Hamperokkenu, z ktorého nasledoval znova veľmi technický zbeh späť na občerstvovačku. Pár kilometrov pred občerstvovačkou sa za mnou rozbehol nejaký kameraman s kamerou a po chvíli som zistil, že je to Kilian. Bežal za mnou tak ľahko, že som ho nechcel spomaľovať, tak som pridal a na občerstvovačku som prišiel dosť vyšťavený. Nabrať vodu a znova po tom úvodnom brutálnom zbehu dohora späť na Tromsdalstinden. Celý výbeh cca 1200 výškových metrov som vykráčal a na moje prekvapenie som pred sebou videl aj bežcov, o ktorých som si myslel, že sú už ďaleko vpredu. Po vyjdení na vrchol Tromsdalstinden bola trať už rovnaká ako na kratších pretekoch (ktoré štartovali 3 hodiny po našom štarte), takže na trati bolo viac bežcov a človek stratil prehľad o svojich súperoch. Technický zbeh a nekonečne dlhých posledných 300 výškových metrov som predbiehal pretekárov z kratšej trate a dúfal, že ma nik nepredbehne. Posledná občerstvovačka a záverečných 5 rovnakých kilometrov ako po štarte. Prebehnúť cez most do mesta, popri prístave a do cieľa. Preteky som skončil na siedmom mieste s časom 7:56:09. Predo mnou boli samé zvučné mená, prvá žena ma nepredbehla, takže to môžem hodnotiť ako dobrý výsledok.

Na týchto pretekoch je jedinou povinnou výbavou ľahká bežecká bunda, takže sa dá ísť naľahko. Ja som celé preteky išiel s fľašou v ruke, v oblečení od Crazy Idea a v teniskách Dynafit Feline Up Pro, ktoré budú v obchodoch od budúcej sezóny. Možnosť testovať ich som mal vďaka obchodu GeoSport Nemecká. Tieto tenisky boli výbornou voľbou na tieto preteky, na mokrých skalách držali výborne, po prebehnutí potokom som prvýkrát nemal v topánkach kilo štrku.

Tromso Skyrace odporúčam bežcom, ktorý chcú zažiť skutočne technické preteky a majú dostatočnú kondíciu.
Spolu so mnou bežal na pretekoch aj ďalší Slovák, Michal Zelenčík, ktorý dobehol na 33. mieste s časom 9:46:34.

Autor: Peťo Fraňo

Záznam trasy: https://www.strava.com/activities/1749228464
Video : https://www.youtube.com/watch?v=DiB6QyJkmYE